Kde mám začať, ak chcem zmenu?

Ak chceme meniť svet, musíme v prvom rade zmeniť samých seba. Toto platí na milión percent. Veľakrát totiž posudzujeme ľudí a veci okolo seba, ale na seba sa nepozrieme. Pritom stačí ísť príkladom a ľudia okolo nás sa začnú meniť sami od seba. Skutočná zmena totiž neprichádza, ak ľuďom začneme niečo diktovať a kázať ako veci majú robiť. Skutočná zmena prichádza v každom jednom človeku len vtedy, keď to naozaj sám chce. Preto je dôležité ísť príkladom, inšpirovať a ľudia sa už sami pridajú.

Kde teda začať?

Poďme teda pekne od začiatku. Ako prvé a to najdôležitejšie je uvedomiť si, že príroda nie je niečo oddelené od nás. Je našou súčasťou, poskytuje nám všetko, čo potrebujeme k životu. Z nej život vzišiel a do nej sa opäť navráti. Naša planéta je ako organizmus, rovnako tak, ako aj naše telo a všetko v ňom je prepojené. Všetko má svoje miesto a dokonale do seba zapadá.

Človek však akoby zabudol, že bez prírody existovať nemôže. No od kedy sme vytvorili peniaze a monetárny systém, musíme platiť za našu existenciu a od vtedy sa začalo všetko točiť okolo peňazí. Tento systém nám už ale prerastá cez hlavu a nevšímame si, že konár pod naším zadkom, ktorý si sami režeme, sa začína lámať.

Ak by si každý jeden človek uvedomil, že stav našej prírody je práve v jeho rukách, zajtra tu máme nový svet! 🙂

Ľahko sa totiž poukazuje na druhých alebo na „vyššie postavených“, ktorí by nás mali zastupovať. Štát je iba ako taká korporácia a zase je to všetko iba o peniazoch. To spotrebiteľ hýbe svetom, pretože ponuka sa vždy prispôsobuje dopytu alebo ho vytvára. Takže, myslieť si, že ja jednotlivec nič aj tak nezmôžem, nie je pravda.

Ja, ako jednotlivec som už napríklad naučila moje okolie ľudí, že odpadky nepatria na zem. Človek si myslí, že je to banálna vec, ktorú by mali všetci poznať, ale nie je to tak. K tomu človek dozrie vekom, ale veľa detí a mladých to jednoducho povedané „neriešia“. Preto je dôležité aby sme už od malička viedli deti k tomu, že prírodu treba chrániť a rešpektovať.

Preto vždy, keď niekto niečo zahodí na zem, opýtam sa ho, či aj doma si hádže odpadky na zem, veď mesto či príroda je rovnako náš domov. V podstate náš jediný domov, ktorý máme. Niektorým to dáva zmysel a prestanú to robiť. Niektorí z nich to majú „na háku“ no vtedy som to zobrala na seba. Povedala som im, aby to radšej dali mne a ja to zahodím, pretože mne na tom záleží. A tretiu časť ľudí tvorili tí, ktorým na tom zo začiatku ani až tak nezáležalo, ale záležalo im na mne.

Je to krásny pocit, ak vidíte, že vaším príkladom ste zmenili niekoho hľadisko. Keď vám niekto povie: ,,počuj, ja už nemôžem nič zahodiť na zem, pretože si stále spomeniem na teba a nedá mi to.“ 🙂

V prvom rade to však musíte správne robiť Vy. Snažím sa preto meniť v mojom živote aj ostatné veci. Ako sa mi darí, sa dozviete v ďalších článkoch.

S láskou k prírode,

Biba